Brazilské Ministerstvo spravedlnosti uvalilo pokuty na společnosti Nestlé, Pepsico, Bimbo a další dva výrobce potravin za to, že informovaly veřejnost o využívání geneticky modifikovaných organismů ve svých výrobcích. Společnosti dostaly pokuty v rozmezí od 277 400 dolarů až po 1 milion dolarů. Dohromady pokuty činily tři miliony dolarů.
Více na WertyzReport
Čínská vláda zablokovala na celém svém území server Sustainable Pulse, který se zabývá zemědělstvím. Tento krok nastal krátce poté, co čínská společnost ChemChina vyjednávala o koupi společnosti pro výrobu pesticidů Syngenta. Čínští aktivisté webovou stránku považovali za nezávislý zdroj informací o geneticky modifikovaných potravinách a pesticidech.
Více na WertyzReport
15 členských zemí Evropské unie chce využít možnost nepěstovat geneticky modifikované plodiny na svém území. Země mohou zakázat pěstování geneticky modifikovaných potravin na jejich půdě, i když byly GMO schváleny Evropskou unií do 3. října.
Více na WertyzReport
Skotské Ministerstvo pro životní prostředí v neděli oznámilo, že chce zakázat růst geneticky modifikovaných plodin na svém území. Ve Velké Británii nejsou doposud žádné takové plodiny pěstovány, vláda v Londýně ale tvrdí, že využití plodin podpoří, pokud se ukáží být bezpečné lidskému zdraví.
Více na WertyzReport
Před třemi měsíci Mezinárodní agentura pro výzkum rakoviny Světové zdravotnické organizace (IARC) ve své zprávě vyvodila, že je glyfosát potenciální karcinogen. Spoluautor zprávy IARC Christopher Portier na vědeckém brífinku Soil Association v Londýně potvrdil, že glyfosát je genetoxickou látkou a tudíž poškozuje DNA.
Více na WertyzReport
Půlhodinový rozhovor s poslancem Evropského parlamentu Pavlem Pocem o Transatlantické investiční dohodě, geneticky modifikovaných potravinách a alternativních médiích.
Prezident Elsalvadorského centra pro vyhrazené technologie (CESTA) Ricardo Navarro požaduje, aby americký velvyslanec v zemi Mari Carmen Aponte přestal na vládu tlačit, aby kupovala geneticky modifikovaná semena.
„Rád byl americkému velvyslanci řekl, aby přestal tlačit na vládu s koupí geneticky modifikovaných semen.“ Podle Verdad Digital. by z toho těžily americké nadnárodní společnosti a snížila by se produkce tamních semen.
USA tlačí na elsalvadorskou vládu, aby podepsala dohodu Millennium Challenge Compact. Jednou z hlavních podmínek této dohody je údajná koupě geneticky upravených semen od společnosti Monsanto.
Na konci roku 2013 bylo oznámeno, že bez „specifických“ ekonomických a enviromentálních reforem americká vláda zemi neposkytne 277 milionů dolarů pomoci skrz Millennium Challenge Corporation (MCC).
Je jasné, že MCC „specifickými reformami“ myslí reformy, které umožní vypuštění GM plodin a dalších pesticidů na vládu země a její občany.
Je náhoda to, že MCC v září 2013 zpozdila své platby, když vláda oznámila, že zakazuje využití hebricidů Roundup (glyfosátů) a 52 dalších chemikálií?
Prodeje glyfosátu jsou hlavním příjmem biotechnického průmyslu po celém světě a chemikálie je také základem celého systému růstu GM plodin. Vládní zákaz glyfosátu přišel v době, kdy tisíce regionálních zemědělských pracovníků zasáhlo záhadné onemocnění ledvin. V březnu 2013 ministerstva zahraničí Střední Ameriky podepsala deklaraci, ve které onemocnění označila za veřejnou prioritu a požádala o kroky na její potlačení.
Za poslední dva roky Centrum pro veřejnou integritu vyšetřovalo, jak vzácný typ chronického onemocnění ledvin (CKD) zabijí tisíce zemědělských pracovníků po celém středoamerickém pacifickém pobřeží, Srí Lance a Indii. Vědci ještě příčinu nemoci neodhalili, ačkoliv narůstající důkazy poukazují na těžké kovy obsažené v pesticidech.
Vědec ze Srí Lanky Dr. Jayasumana nedávno v International Journal of Environmental Research and Public Health vydal studii, která nastiňuje spojení mezi Roundup (glyfosatem) a CKD. „Na planetě je škodlivá organizace zvaná Monsanto…je velice znepokojivé, že se ji USA snaží propagovat.“ vyvodil Navarro, který doufá, že členové elsalvadorského parlamentu manipulaci ze strany USA neakceptují.
http://www.zengardner.com/u-s-el-salvador-aid-without-monsanto/
Kto vlastní organickú produkciu? Korporácie preberajú organickú produkciu prostredníctvom obrovských GMO potravinových konglomerátov.
V roku 1995 bolo v USA 81 nezávyslých spoločností zaoberajúcich sa organickou produkciou (produkcia bez pesticídov, gm organizmov a umelých hnojív). O desaťročie pozdejšie, potravinárske giganty doslova zhtli všetky tieto spoločnosti až na 15.
Zoskupenie korporácii v potravinárskom systéme bolo masívne zakryté pred spotrebiteľmi. To sa ale mení, vďaka ľuďom ako Philip H. Howard a jeho široko známemu interaktívnemu grafickému súboru s názvom “Kto vlastní organickú produkciu?”. Pôvodné publikovaný v roku 2003, graf reprezentujúci náhľad na štruktúru organickej produkcie, ukazujúci zhromažďovanie a spojenie 100 najvýznamnejších spracovávateľov potravín v Severnej Amerike. Graf umožnuje spotrebiteľom vidieť, ktoré spoločnosti dominujú obdchodu s organickými potravinami.
“The Cornucopia” inštitút bol hrdý na prácu Dr. Howarda a dodal informácie aby pomohol tomuto výzkumníkovi z Michiganskej Štátnej Univerzity udržať krok s novými informáciami o zmenách vlastníctva v priemysle organickej produkcie.
Dr. Howard zverejnil aktuálizovaný graf 13. Ferbuára 2014.
PDF na stiahnutie: http://www.cornucopia.org/wp-content/uploads/2006/12/Updated-Organic2014.pdf
Hlavné zmeny oproti poslednej verzii z roku 2013 zahŕňajú získanie spoločnosti Earthbound Farm spoločnosťou WhiteWave v decembri 2013 za 600 miliónov dolárov. Earthbound Farm je najväčší dodávateľ organických plodín, povedal Dr. Howard. Ďalej Coca-cola získala 10% podiel v Green Mountain Coffee za 1,25 miliardy dolárov a Bimbo Bakeries(Mexico) kúpili Canada Bread od Maple Leaf Foods(Canada) za 1,7 miliardy dolárov.
Graf ukazuje, že veľmi veľa značiek organickej produkcie sú vlastnené obrovskými spoločnosťami z oblasti nezdravého jedla a sladených nápojov – tie isté korporácie, ktoré utrácajú milíony aby zabránili označovaniu GMO potravín v Californii a vo Washingtone. General Mills (ktorý vlasntí Muir Glen, Cascadian Farm a LaraBar), Coca-Cola (Honest Tea, Odwalla), J.M. Smucker (R.W. Knudsen, Santa Cruz Organic) a mnoho ďalśích vlastníkov značiek z organickej produkcie prispievajú ťažkými peniazmi aby zabránli obyvateľom v práve vedieť čo je v ich potravinách.
“Spotrebitelia, ktorí chcú jedlo od spoločností, ktoré nasledujú pôvodné myšlienky organickej produkcie by mali radšej vyhľadať produkty nezavíslých spoločností”, radí Dr. Howard. “Tieto nezávislé spoločnosti sú vystavené veľmi nevyrovnaným podmienkam a je veľmi nepravdepodobné, že prežjú bez nejakej podpory.”
Nástroje ako zmienený interaktívny grafický súbor Dr. Howarda a “The Cornucopia” inštitút hodnotia spoločnosti dodávajúce mliečne výrobky, vajcia, sójové výrobky a cereálie umožnujúc spotrebiteľom vybrať si. Aktualizovaný graf a tabuľky s hodnotením sú dostupné na stiahnutie na http://www.cornucopia.org
Dr. Howard vytvoril ďalšie prospekty a sieťové animácie pre produkciu vína, piva, kávy a semien.
Zdroj: http://www.globalresearch.ca
Narastajúce množstvo farmárov opúšťa geneticky modifikované osivá, nie však preto, že by boli nejak ideologicky proti priemyslu. Jednoducho hovoria, že ne-GMO plodiny sú omnoho produktívnejšie a výnosnejšie.
Magazín Modern Farmer objavil, že tento trend medzi fármarmi v opúštaní GMO organizmov vyplýva z jednoduchých ekonomických dôvodov. “Máme tú istú alebo väčšiu úrodu a šetríme peniaze” hovorí poľnohospodársky poradca a farmár Aaron Bloom na tému ne-GMO osív. Bloom experimentuje s ne-GMO osivami už 5 rokov a objavil, že ne-GMO osivo je viac výnosné.
Navrátenci k ne-GMO osivám niesú žiadny hipisáci, ale konzervatívni stredo-západní americký farmári, ktorí robia obchodné rozhodnutie, píše Modern Farmer vo svojom výskume. Prechádzajú späť na pôvodné osivá, pretože je to omnoho výnosnejšie – nie kvôli žiadnej ideológii.
“Päť rokov dozadu GMO osivá fungovali”, hovorí farmár Christ Huegerich, ktorý spolu s jeho otcom pestoval GMO osivá. “Nemal som problémy s červami v koreňoch kukurice pretože mali v sebe Bt gén a vďaka tomu som mohol používať menej pesticídov. Teraz sa červy prispôsobují a buriny sú odolné. Matka príroda sa adaptuje”
Farmári dostanú viac zaplatené za obyčajnú bežnú kukuricu ako za GMO kukuricu. Navyše, Huegerich objavil, že bežnej kukurice môže vypestovať viacej na jeden lán(aker) ako kukurice modifikovanej. Modern Farmer píše, že dva roky do zadu, Huegerich pestoval 320 akrov bežnej kukurice a 1700 GMO kukurice. Polia s obyčajnou kukuricou urodili o 381kg až 762kg na jeden aker viac než polia s GMO kukuricou, so ziskom niečo okolo 100 dolárov na jeden aker. Posledný rok pestoval bežnú kukuricu už na 750 akroch.
Používanie herbicídov vzrástlo o 26 percent medzi rokmi 2001 a 2010 kvôli rozšíreniu burín odolných na herbicídy. Huegerich hovorí, že použil herbicídy na GMO kukuricu tak isto ako na bežnú kukuricu, napriek tomu, že na GMO kukuricu by teoreticky nemusel.
Skupina Farm & Water Watch oznámila, že 61,2 milióna akrov poľnohospodárskej pôdy v USA je nakazených burinou, ktorá je odolná populárnému glyfosátovému herbicídu.
Prečo sú ne-GMO osivá viac výnosnejšie?
Článok v magazíne Modern Farmer s názvom “Ekonomika po GMO” odkrýva mnoho zaujímavých faktov:
Bloom, poľnohospodársky poradca hovorí, že pestovanie ne-GMO kukurice môže ušetriť farmárom v priemere okolo 81 dolárov na aker za jednu sezónu. To je rozdiel 81 000 dolárov pre farmu s 1000 akrami poľnohospodárskej pôdy.
Ako viac a viac farmárov opúšta GMO, vyzerá to, že minulosť môže byť pre farmárov budúcnosť.
1 aker = 0,404 hektáru
1 bušel = 35,239 litra
Zdroj: http://www.wakingtimes.com/2014/02/03/farmers-abandoning-gmo-seeds-reason-will-surprise/
Na konci prvej časti sme rozoberali spoločnosť Agrofert a jej spoluprácu s Monsantom vo forme pestovania repky a následnej výroby oleja, ktorý by mal mať vlastnosti podobné ako olivový olej. V tomto pokračovaní sa bližšie pozrieme na ostatné produkty spoločnosti Monsanto pestované na Slovensku a v Čechách.
Spomínaná repka pestovaná Agrofertom na výrobu oleja by mohla byť podľa domnienok z osiva DK Excellium od spoločnosti Dekalb. Táto repka sa však nepredáva ako GM ale ako hybrid. Dekalb poskytuje širokú škálu hybridných osív ozimnej repky a kukurice, ktorá sa bežne pestuje na českých a slovenských poliach.
Hybridné osivo sa vyrába prostredníctvom kríženia dvoch rastlín. To znamená, že výsledné vyšľachtené rastliny sú lepšie ako ich rodičia. Semená odobraté z hybridných rastlín v ďalšej generácii tieto vlastnosti strácajú a preto sa nedajú použiť (musíte si zase kúpiť nové).
Na stránkach monsanto.sk pre Slovensko a monsanto.cz pre Česko je možné stiahnuť si prospekt v pdf formáte so zoznamom poskytovaných osív, ich vlastností a dokonca aj výnosy úrody jednotlivých odrôd.
Jedným z pestovaných hybridov je napríklad odroda DK Exstorm, ktorá sa pestuje v Česku od roku 2010. Medzi jej vlasnosti patrí napríklad odolnosť voči Fome(RLM7) podporená prirodzeným génom, zimuvzdorný bez snehovej pokrývky a chváli sa vynikajúcim úrodovým potenciálom vďaka veľkému počtu šešúľ. Poloprevádzkové pokusy Česko 2012 (Sl.Pavlovice, Loštice, Loukov, Kvasice, Kobeřice, Medlov)
Ďalšou odrodou hojne pestovanou je DK Exquisite, ktorá sa tiež vyznačuje prirodzenou odolnosťou voči rôznym chorobám repky.
Odroda DK Expower s podobnými vlastnosťami ako predchádzajúce, pestovaná v roku 2012 na siedmych poloprevádzkových plochách na Slovensku (Buzica, H.Chlebany, Jablonica, Kráľov Brod, Poľany, Špačince, Tešedíkovo), Česko (Slezské Pavlovice, Loštice, Loukov, Kobeřice, Medlov, Studeněves)
Ďalšími odrodami sú DK Explicit, DK Sensei, a spomínane DK Excellium vyznačujúce sa výbornými vlastnosťami pre výrobu oleja.
Dekalb okrem osív repky ponúka aj osivá kukurice, ktorej prospekty je možné taktiež stiahnuť v pdf formáte z českej aj slovenskej verzie stránok monstanta v menu „Osivá Dekalb“. Aj táto kukurica sa v hojnom množstve pestuje na slovenských a českých poliach, ale tak isto ako v prípade repky ide o hybridné druhy.
Spomínané Dekalb osivá od spoločnosti Monstanto sa predávajú ako hybridy, čiže prešli rôznymi metódami šlachtenia. Hybridné osivá by nemali mať žiadny negatívny dopad okrem ich ceny a toho, že každý rok musíte nakúpiť nové. Nie je teda možné spoľahlivo tvrdiť že „Babišov Agrofert servíruje na tanier GMO potraviny“ ale určite je to podnet pre bežných ľudí aby sa viac začali zaujímať čo sa v ich okolí pestuje a aký to má celkový dopad. Monstanto a jeho semená sú už prakticky všade, keď nie v GM podobe tak ako hybridy. Dnes to je ale hybrid, zajtra to môže byť pole plné Roundup Ready.
Ak vás problematika GMO zaujíma hlbšie, ďalšie čitanie môžete nájsť na stránke http://vsetkoogmo.sk
Zdroj: http://monstanto.sk, http://monstanto.cz, http://idnes.cz, http://agris.cz,
Česká občanska agentura 